Život Prešova
online
online
Životné krédo herečky O. Šalagovej: Vždy s úsmevom - ži a nechaj žiť!
03.06.2024 Trnava
Trnava/Bratislava
2. júna (TASR) - Dlhé desaťročia patrila medzi najvýraznejšie a
najobsadzovanejšie slovenské herečky. Keďže bola považovaná za jednu z
najkrajších herečiek, často stvárňovala úlohy, ktoré podčiarkovali jej
krásu. Stačí spomenúť filmy Slnko v sieti, Panna zázračnica, Tango pre
medveďa alebo seriál Adam Šangala. Obľúbená herečka Oľga Šalagová bude
mať v pondelok 3. júna 80 rokov.
Oľga Šalagová sa narodila 3. júna 1944 v Trnave, ale ako sama hovorí, od narodenia je plnokrvnou Bratislavčankou. Túžba stať sa herečkou sa rodila od detstva, pričom odhodlanie vydať sa práve touto cestou vyslovila ako piatačka základnej školy po návrate z liečebného pobytu. Počas neho sa jej umelecké vlohy prejavili naplno - organizovala večierky, režírovala programy, hrala na gitare, spievala. Preto jej jeden z lekárov začal hovoriť ´naša herečka´. A skutočne, keď sa vrátila domov vyhlásila, že chce byť herečkou.
"Nebolo žiadne zdesenie, len mama povedala, no dobre, ako si si vybrala, ale preto musíš urobiť všetko, lebo herec má svoje telo ako nástroj a to telo musí ovládať. To znamená, musíš chodiť na spev, na gymnastiku, na tanec, všetko toto musíš zvládnuť. Nevedela som čo ma čaká, lebo každý deň som mala nejaký krúžok, stále som kdesi cvičila, spievala, ale veľmi mi to pomohlo, lebo skutočne vďaka tomu som nikdy nemala žiadne herecké problémy," zaspomínala si pre TASR na svoje umelecké začiatky Oľga Šalagová. Aj vďaka precíznej príprave ju po maturite na prvýkrát prijali na Vysokú školu múzických umení (VŠMU). Štúdium herectva ukončila v roku 1965.
Počas vysokoškolských štúdií sa zoznámila so svojím manželom, hudobným skladateľom Milanom Dubovským (1940 - 2020). Spolu boli viac ako päťdesiat rokov.
Po skončení vysokej školy pôsobila jednu sezónu v bratislavskej Tatra revue. V roku 1968 dostala stále angažmán v Krajovom divadle v Nitre (v súčasnosti Divadlo Andreja Bagara), na doskách ktorého pôsobila do roku 1972, kedy sa stala členkou Poetického súboru bratislavskej Novej scény. Od roku 1990 bola na voľnej nohe. Okrem herectva ako nestraníčka zastávala v rokoch 1995 - 1996 funkciu štátnej tajomníčky na Ministerstve kultúry SR.
Pre herecký naturel Oľgy Šalagovej sú charakteristické dve línie - dramatická aj komediálna, ktoré vedela rovnako brilantne stvárniť. Ktorá jej bola bližšia?
"Nedá sa to rozlíšiť, ak máte talent (úsmev), pretože je pravda, že komédia sa hrá oveľa ťažšie, ťažšie rozosmejete diváka. Divák je veľmi pozorný a dáva pozor - inteligentná narážka, vtip, musia mať zázemie, musia byť prežité a tým pádom komédiu robiť je oveľa ťažšie. Tragédia, keď je dobre napísaná, je veľmi vďačná, lebo ľudia radi plačú, radi sa stotožnia s postavou," uviedla herečka.
Pred kamerou debutovala v roku 1962, keď ju po skončení prvého ročníka na VŠMU oslovil režisér Štefan Uher a ponúkol jej, aby si zahrala v snímke Slnko v sieti. Ide o prelomové dielo slovenskej kinematografie, ktoré naznačilo nový smer jej vývoja a právom je považované za prvé dielo československej novej vlny.
Oľga Šalagová priznala, že bola aj prekvapená i potešená, keď jej ponúkli rolu v tomto filme, ale dvakrát sa jej do toho ísť nechcelo, pretože mala určité obavy. "Viete, ešte nebola filmová tvorba u nás zabehaná, ale povedala som si, skúsim to. Štefan Uher bol neskutočne citlivý, inteligentný, veľmi jednoducho a v skratke mi povedal o čo ide. V tom čase ešte vo filmoch neexistoval bozk, boli sme v bikinách, to všetko bola novinka, to nebolo, kdežeby, takže to ma dosť odrádzalo," povedala TASR o svojom filmovom debute jubilantka. Napokon sa ale priznala, že bola rada, že si v tomto priekopníckom filme zahrala, hoci po ňom nasledoval niekoľkoročný dištanc.
Zákaz umeleckej činnosti sa začal zmierňovať po približne štyroch rokoch, keď aj samotní režiséri sa búrili, že talentovanú herečku nemôžu obsadzovať. A tak nasledovala veľká plejáda filmových postáv v snímkach ako Panna zázračnica (1966), Tango pre medveďa (1966), Volanie démonov (1967), či televízny triptych Adam Šangala (1972).
Ďalšie herecké postavy stvárnila napríklad vo filmoch Hodina modrých slonov (1971), Hriech Kataríny Padychovej (1973), Cesta ženy (1974), Tetované časom (1975), A pobežím až na kraj sveta (1979), Blúznenie srdca a rozumu (1997). Jej poslednou filmovou rolou bola krčmárka v rozprávke Martinko Klingáč (2004).
Popri filme príležitostne recitovala, spievala šansóny a účinkovala v estrádach. Dlhé roky bola súčasťou rozhlasových zábavných, ale aj dramatických relácií a veľmi blízky vzťah má k dabingu, pri počiatkoch ktorého stála.
Hoci ju aj v súčasnosti prehovárajú, aby odovzdávala divákom či poslucháčom svoj umelecký kunšt, už dva roky všetky ponuky odmieta. Avšak jedným dychom dodala: "Možno si to rozmyslím a dám sa nahovoriť."
A aké je životné krédo jubilujúcej, stále vitálnej a charizmatickej herečky Oľgy Šalagovej? "Vždy s úsmevom - ži a nechaj žiť!"
Oľga Šalagová sa narodila 3. júna 1944 v Trnave, ale ako sama hovorí, od narodenia je plnokrvnou Bratislavčankou. Túžba stať sa herečkou sa rodila od detstva, pričom odhodlanie vydať sa práve touto cestou vyslovila ako piatačka základnej školy po návrate z liečebného pobytu. Počas neho sa jej umelecké vlohy prejavili naplno - organizovala večierky, režírovala programy, hrala na gitare, spievala. Preto jej jeden z lekárov začal hovoriť ´naša herečka´. A skutočne, keď sa vrátila domov vyhlásila, že chce byť herečkou.
"Nebolo žiadne zdesenie, len mama povedala, no dobre, ako si si vybrala, ale preto musíš urobiť všetko, lebo herec má svoje telo ako nástroj a to telo musí ovládať. To znamená, musíš chodiť na spev, na gymnastiku, na tanec, všetko toto musíš zvládnuť. Nevedela som čo ma čaká, lebo každý deň som mala nejaký krúžok, stále som kdesi cvičila, spievala, ale veľmi mi to pomohlo, lebo skutočne vďaka tomu som nikdy nemala žiadne herecké problémy," zaspomínala si pre TASR na svoje umelecké začiatky Oľga Šalagová. Aj vďaka precíznej príprave ju po maturite na prvýkrát prijali na Vysokú školu múzických umení (VŠMU). Štúdium herectva ukončila v roku 1965.
Počas vysokoškolských štúdií sa zoznámila so svojím manželom, hudobným skladateľom Milanom Dubovským (1940 - 2020). Spolu boli viac ako päťdesiat rokov.
Po skončení vysokej školy pôsobila jednu sezónu v bratislavskej Tatra revue. V roku 1968 dostala stále angažmán v Krajovom divadle v Nitre (v súčasnosti Divadlo Andreja Bagara), na doskách ktorého pôsobila do roku 1972, kedy sa stala členkou Poetického súboru bratislavskej Novej scény. Od roku 1990 bola na voľnej nohe. Okrem herectva ako nestraníčka zastávala v rokoch 1995 - 1996 funkciu štátnej tajomníčky na Ministerstve kultúry SR.
Pre herecký naturel Oľgy Šalagovej sú charakteristické dve línie - dramatická aj komediálna, ktoré vedela rovnako brilantne stvárniť. Ktorá jej bola bližšia?
"Nedá sa to rozlíšiť, ak máte talent (úsmev), pretože je pravda, že komédia sa hrá oveľa ťažšie, ťažšie rozosmejete diváka. Divák je veľmi pozorný a dáva pozor - inteligentná narážka, vtip, musia mať zázemie, musia byť prežité a tým pádom komédiu robiť je oveľa ťažšie. Tragédia, keď je dobre napísaná, je veľmi vďačná, lebo ľudia radi plačú, radi sa stotožnia s postavou," uviedla herečka.
Pred kamerou debutovala v roku 1962, keď ju po skončení prvého ročníka na VŠMU oslovil režisér Štefan Uher a ponúkol jej, aby si zahrala v snímke Slnko v sieti. Ide o prelomové dielo slovenskej kinematografie, ktoré naznačilo nový smer jej vývoja a právom je považované za prvé dielo československej novej vlny.
Oľga Šalagová priznala, že bola aj prekvapená i potešená, keď jej ponúkli rolu v tomto filme, ale dvakrát sa jej do toho ísť nechcelo, pretože mala určité obavy. "Viete, ešte nebola filmová tvorba u nás zabehaná, ale povedala som si, skúsim to. Štefan Uher bol neskutočne citlivý, inteligentný, veľmi jednoducho a v skratke mi povedal o čo ide. V tom čase ešte vo filmoch neexistoval bozk, boli sme v bikinách, to všetko bola novinka, to nebolo, kdežeby, takže to ma dosť odrádzalo," povedala TASR o svojom filmovom debute jubilantka. Napokon sa ale priznala, že bola rada, že si v tomto priekopníckom filme zahrala, hoci po ňom nasledoval niekoľkoročný dištanc.
Zákaz umeleckej činnosti sa začal zmierňovať po približne štyroch rokoch, keď aj samotní režiséri sa búrili, že talentovanú herečku nemôžu obsadzovať. A tak nasledovala veľká plejáda filmových postáv v snímkach ako Panna zázračnica (1966), Tango pre medveďa (1966), Volanie démonov (1967), či televízny triptych Adam Šangala (1972).
Ďalšie herecké postavy stvárnila napríklad vo filmoch Hodina modrých slonov (1971), Hriech Kataríny Padychovej (1973), Cesta ženy (1974), Tetované časom (1975), A pobežím až na kraj sveta (1979), Blúznenie srdca a rozumu (1997). Jej poslednou filmovou rolou bola krčmárka v rozprávke Martinko Klingáč (2004).
Popri filme príležitostne recitovala, spievala šansóny a účinkovala v estrádach. Dlhé roky bola súčasťou rozhlasových zábavných, ale aj dramatických relácií a veľmi blízky vzťah má k dabingu, pri počiatkoch ktorého stála.
Hoci ju aj v súčasnosti prehovárajú, aby odovzdávala divákom či poslucháčom svoj umelecký kunšt, už dva roky všetky ponuky odmieta. Avšak jedným dychom dodala: "Možno si to rozmyslím a dám sa nahovoriť."
A aké je životné krédo jubilujúcej, stále vitálnej a charizmatickej herečky Oľgy Šalagovej? "Vždy s úsmevom - ži a nechaj žiť!"
www.ZIVOTPO.sk
